Eternity

Naozaj si je každý sám strojcom svojho šťastia? Alebo boli naše karty dávno rozdané? Jedno z mojich obľúbených prísloví hovorí: „Človek mieni, osud mení“. Či už veríte v osud a karmu ako ja, TO, čo ťahá za nitky našich životov voláte Boh alebo akýmkoľvek iným menom, každý sa v živote stretne s otázkou, „čo by bolo keby?“.

Rok 2015 je za nami a sme tak zase o niečo skúsenejší. Svoje postrehy a dojmy za toto obdobie zhrniem do troch bodov.

1.)
Ani 2 roky nevyliečia zlomené srdce.
Pamätám si tú neopísateľnú bolesť, sklamanie, pocit bezmocnosti. Každý jeden moment, keď som ju mal pred očami a bola tak blízko a zároveň tak ďaleko. Uvedomujem si že v mojom svete som si ju do istej miery zidealizoval. Určité veci súvisiace s ňou ostanú zrejme pre mňa a moje okolie navždy záhadou. Napriek tomu všetkému, aj po takmer 24 mesiacoch, nie je deň, kedy by som na ňu aspoň chvíľu nemyslel. Sú noci, kedy sa mi s ňou sníva. Sú momenty, kedy si myslím že ak by vstúpila ešte niekedy do môjho života, moje srdce by znovu ležalo pred ňou na zlatom podnose. Nakoniec sa však vždy ocitnem späť v realite. V živote, do ktorého viac nepatrí. Vo svete, ktorý sa naďalej hýbe vpred a ťahá ma preč z vlastného väzenia v minulosti. „Život sa dá pochopiť aj spätne, žiť sa však musí dopredu.“ Tak, toto je posledný úryvok, ktorý som jej venoval.

2.)
„Nikdy nedovoľ, aby sa pre teba niekto stal všetkým, pokiaľ ty si pre neho len jednou z možnosti.“
Áno, či už moji najbližší priatelia alebo mama, upozorňovali ma od začiatku na to, po akom tenkom ľade sa pohybujem. Vždy som však bol tvrdohlavý a hoci si vypočujem názory iných, spravím si po svojom a ich pravdu uznám až po tom, ako si sám „narazím nos“. Nezvyknem však ľutovať svoje rozhodnutia. Každá nová skúsenosť ma posunula o krok vpred. Naučila ma niečo si ceniť, v niečom byť opatrnejší, niečoho sa vyvarovať. Hoci dala táto žena nakoniec prednosť iným hodnotám, pre ktoré ja nikdy nebudem mať pochopenie, som rád že som ju spoznal, venoval jej úsilie, čas aj časť môjho srdca. Každá chvíľa, kedy sme boli spolu, bola totiž pekná, zábavná, vášnivá. Vďaka nej som spoznal krásy stredného Slovenska, no spoznal som aj nové schopnosti a možnosti, ktoré sa skrývajú vo mne. Krutá pravda je však taká že ak sústredíte svoju pozornosť a energiu pre niekoho nesprávneho, môže vám pretiecť pomedzi prsty iná príležitosť a ani si to nemusíte všimnúť. Preto ak s niekým chcete byť, tak si na seba nájdite času čo najviac. Ak k niekomu niečo cítite, nečakajte, kedy príde vhodnejšia príležitosť. Využite každú! Keď vás niekto zaujme, oslovte ho. Nikdy neviete, či už za mesiac, alebo aj na druhý deň, nebude neskoro.

3.)
Všetko má svoj čas.
Niekomu môže predstava toho, ako nemá svoj život len vo vlastných rukách, naháňať strach. Ja by som sa však viac bál, ak by to bolo opačne, ak by bola celá váha rozhodnutí iba na mne. Nevidíme do budúcnosti a nemôžeme vidieť za naše rozhodnutia a skutky. Často aj to zlé, čo sa nám prihodí, prinesie s odstupom času niečo pozitívne. Preto fakt že život sa neodvíja presne podľa našich predstáv je v konečnom dôsledku často naše šťastie. Ako jasný príklad hry osudu uvediem v skratke históriu mojich vzťahov.

S L. Sme pracovali spolu v rovnakej budove asi rok a ani raz sme sa nestretli. Potom však prišla rekonštrukcia obchodného domu a naše predajne boli presťahované priamo oproti sebe. Šanca že sa budeme naďalej obchádzať sa stratila. Práve táto zhoda okolností ovplyvnila nasledujúce tri roky môjho života, počas ktorých som napríklad zažil prvé spoločné bývanie, prvú dovolenku pri mori či prvú návštevu milovaného futbalového štadiónu v Miláne.

Dalšie zrušenie môjho pracoviska a sťahovanie za prácou do Lamača mi postavilo do cesty M., zábavné a milé dievča, ktoré ma dokázalo vytiahnuť z trápenia a posunúť v živote ďalej.

Na rovnakom mieste, o ďalší rok neskôr, deja vú. Opäť mi život doslova „strčil pred nos“ osudovú ženu. Bol to štvrtok, vtedy sa nikdy veľké upratovanie na predajni nerobilo, no ja som si povedal, že je ten správny čas ísť umývať dlážku a keďže mám pokazený mop, pôjdem si nejaký požičať od tej krásnej ryšavky oproti. V ten deň, vďaka tejto jednoduchej zámienke, začalo najkrajšie obdobie môjho života. Spoznal som J.

Či chcem alebo nie, vzťahy sa mi vždy motali okolo pracoviska. Tretia zmena pracoviska znamenala presun do Pezinku. Hra osudu pokračuje, na letnú dovolenku, kam som neplánovane odcestoval s otcom a sestrou som sa ocitol len pár kilometrov od G. Ona zo stredného Slovenska, ja zo západu a stretneme sa v rovaký čas takmer v rovnakej lokalite v zahraničí pri mori. Niekto to volá náhoda, ja tomu hovorím osud. Bol to prvý impulz pre ďalšie stretnutia, ktoré následne ovplyvnili další takmer rok môjho života.


Vždy, keď sa nad týmto všetkým zamyslím, uvedomím si ako málo stačilo a mohlo byť všetko inak. Ako má všetko svoju postupnosť, všetky životné zlomy prichádzajú nečakane, náhodne a predsa práve tak, aby nás s postupom času dostali práve tam, kde máme v daný čas byť.
Jednoducho nemôžeme vedieť, čo je vždy pre nás to najlepšie. Ak vás teda už život niekam postrčí, nemusí sa vám to páčiť, nemusíte s tým súhlasiť, no nakoniec to musíme všetci akceptovať. S niečím sa človek nikdy nezmieri, ale časom sa s tým naučíte žiť. Čerpať silu z toho, čo bola naša najväčšia slabosť.

Takže aký bol uplynulý rok? Mohol by som sa ľutovať, nedopadol podľa predstáv, zažil som ďalšie sklamania, nechal si pár príležitostí ujsť pomedzi prsty. Ale pravdou je že rok 2015 bol presne taký, aký mal byť. Pokiaľ sme živí, zdraví a stále relatívne mladí, máme nádej. Niekedy nám viac netreba.