Eternity

Ďalší rok sa pomaly blíži ku koncu. Je to čas, kedy ľudia zvyknú bilancovať, spomínať, hodnotiť. Pri tejto príležitosti som si teda otvoril notebook a rozhodol sa pre nový príspevok na blog. Ako znie klasická „klišé“ gratulácia? Veľa zdravia, šťastia a lásky prajem. Poďme na to detailnejšie.

Po fyzickej stránke to nebol jednoduchý rok, doktorov som navštevoval častejšie než zvyčajne, predovšetkým silná chrípka, ktorá mi "zabila" polovicu leta, dala zabrať. Znie to otrepane, ale človek si naozaj ani neuvedomuje aké dôležité je zdravie, až pokým nezačne zlyhávať. Zdravie nie je samozrejmosť, ani istota, treba si ho vážiť a strážiť. Poučenie pre mňa: keď ideš „chlastať“, najprv si skontroluj, kde budeš spať a či si náhodou nenechal celú noc otvorené okno v izbe, keď v noci mrzne!

Šťastie je relatívny pojem. Keďže v ničom nesúťažím, nič som nevyhral. No, vyhral, tzv. smartwatch, ktoré som podaroval mame, vďaka šikovnosti v zamestnaní, no tej súťaži som nevenoval pozornosť až pokiaľ som sa neocitol medzi výhercami. Vraj kto nemá šťastie v hre, má šťastie v láske. K láske sa ešte dostanem.
Čo sa týka hier, tá jediná, ktorú aktívne sledujem je futbal. Ten mi veľa radosti ako fanúšikovi Inter-u Miláno a Slovan-u Bratislava nepriniesol.
Jediná hra, ktorú aktívne hrám, je PC hra World of tanks a kto ju trochu pozná, vie že tam sú výsledky ako na hojdačke-raz hore, inokedy dole. Hoci, celková krivka výkonnosti stúpa a teda túto hru môžem hodnotiť pozitívne.
Časť môjho šťastia vždy tvorilo moje auto, Honda. A práve za volantom som mal tento rok smoly na rozdávanie. "Skočené" rozvody ("odťahovka", 2 týždne bez auta,investícia 300€), zlomený spodný čap (2 hodiny po tme v zime vonku s odpadnutým kolesom opretým o blatník,20€)...najhorší zážitok bola dopravná nehoda, keď si mladý arogantný chlapec vo VW Up povedal že úmyselne mi zabrzdiť pred nosom na rovnej, mokrej ceste je dobrý nápad... (mesiac bez auta, takmer 700€. Toto všetko sa udialo v priebehu dvoch mesiacov v druhej polovici roka, takže v jednej zúfalej chvíli už som dokonca uvažoval aj nad predajom mojej 4-kolesovej lásky. Nakoniec sme to ale všetko zvládli, týmto by som sa chcel ešte raz poďakovať za pomoc rodine, ľudom z Honda klubu a chalanom z Japgarage servisu. Honda je dnes možno ešte krajšia a naďalej mi verne slúži a robí radosť. Poučenie pre mňa: ak vidíš východniara v Bratislave na služobnom aute, drž sa od neho čo najďalej.

A čo teda spomínaná láska? V rámci rodiny a priateľstiev som si nikdy nemusel veľmi sťažovať, mám okolo seba skvelých ľudí, ktorých mám rád a verím že oni mňa takisto. S niektorými sa vídame pomenej, čo ma mrzí, ale tie pravé priateľské a rodinné vzťahy nie sú o kvantite, ale o kvalite.
Partnerská láska, to už je kapitola iná. Tentokrát sa však už nemienim hrabať v minulosti, na blogu som jej venoval priestoru dostatok. Prešiel som si viacerými skúškami, radosťami aj sklamaniami, ktoré formovali moju osobnosť, názory, zanechávali stopy na srdci a dnes som za ne rád. Teraz som však dostal možnosť, venovať svoju energiu a lásku do prítomnosti a perspektívnej budúcnosti. Milý čitateľ blogu, dovoľ, aby som ti predstavil moju Niky.
Je to žena s veľkým Ž. Žena do voza aj do koča. Inteligentná, zábavná, očarujúca, krásna. Musel by som založiť samostatný blog, aby som aspoň z časti dokázal opísať, čím si ma získala. A to urobiť nechcem. Uvedomil som si totiž, ako veľmi mi na nej záleží a že vlastne nie je podstatné, čo si o mne, o nej, o nás myslia iní. Sme to len my dvaja a náš svet a dnes už veľmi zvažujem, koho do tohoto sveta vpustím čiastočne a koho vôbec. Niky je jediná, komu chcem dokázať že nie som taký zlý, akú mám povesť. Niky je tá prvá, s ktorou chcem zdieľať radosti, aj starosti, s ktorou chcem tráviť všedný deň doma, či objavovať svet. Prišla do môjho sveta a priniesla svetlo všade tam, kde som už videl iba tmu. Vrátila mi vieru v existenciu ženy, ktorá je krásna, ale nepotrebuje sa polonahá otŕčať na sociálnej sieti, ktorá sa o seba stará, ale vie aj chytiť varešku v kuchyni či založiť oheň. Nepotrebuje chlapa ako otroka, ale ocení pomoc. Chápe že niektoré domáce činnosti jednoducho akosi prirodzene idú lepšie ženám a iné mužom. Nečaká že budem doma riad umývať či žehliť, ale že narúbem drevo, vymením žiarovku, otvorím jej fľašu vody, odveziem ju autom (pričom jej nezabudnem otvoriť dvere).
Viete, nikto nie je dokonalý a každý človek na tomto svete je celkom jedinečný. Preto neexistuje univerzálny návod na ideálneho partnera. Podstatné je nájsť tú druhú kocku skladačky, niekoho, s kým do seba zapadnete ako dva kúsky puzzle. V niečom sme rovnakí, v inom zase celkom rozdielni. Vieme sa však dopĺňať, vieme si porozumieť. Nie len že sa rozprávame, ale sa aj počúvame. Nie len že sa spoznávame, ale sa naozaj o seba zaujímame. Nevyznávame si lásku v statusoch, nedávame si tetovať naše mená, dôležité totiž nie sú slová, ale činy.
Áno, začiatky sú vždy pekné, hej, nie sme spolu ešte príliš dlho, "bla bla...kecy"...ja viem čo cítim, viem v čo verím. Som si istý že za 28 rokov môjho života som sa necítil tak ako teraz, pri Nike. Občas sa premôžu obavy...obavy že krásne veci zvykne niečo nečakane zničiť, obavy, či ja sám dokážem byť pre ňu tým, čím sa stala ona pre mňa. Obavy, či si dokážem získať jej dôveru, ktorú ona vo všeobecnosti prechováva viac k zvieratám než k ľuďom (kto má psa, vie o čom hovorím). Život sa však nedá prežívať v obavách, treba si ho užívať a vychutnávať tie pekné momenty. Ako keď po daždi zas vyjde slnko a vytvorí dúhu.

Tak ako sa zmenil môj život, zmení sa aj blog. Pevne verím že sa skončili časy, ktoré kedysi jeden môj kamarát nazval telenovela Divoký P. Rád by som túto kapitolu v živote aj na blogu uzavrel a venoval sa témam z bežného života, ako napr. problematika sklápania záchodovej dosky (a.k.a. prečo sú chlapi diskriminovaní neustálym sklápaným/vyklápaním?!), prečo vo všetkom treba mať správnu mieru (a.k.a. prečo ľuďom škodia „sekty“ náboženské, vegánske, fitnes...) alebo budem zdieľať názory a dojmy zo šoférovania po slovenských cestách, najmä v našom bláznivom hlavnom meste.

Na záver by som rád poprial všetkým všetko najlepšie do roku 2017, je to rok mojich obľúbených čísel (2.7. som sa narodil, 17ku nosil na futbalovom drese a používam ju aj v hernom „nicku“), verím teda že to bude skvelý a úspešný rok plný zdravia, šťastia a lásky.