Eternity

Ak ste sa dostali k tomuto článku náhodne a nie ste zamestnávateľ, pokojne čítajte ďalej, hoci len pre zaujímavosť. Avšak, ak ste na neho klikli cez odkaz, priložený k môjmu životopisu, práve Vám sú venované nasledujúce riadky.

Bežné životopisy a motivačné listy zväčša priťahujú len obyčajné pracovné ponuky. Ja však hľadám niečo viac. Preto som sa rozhodol o túto netradičnú formu, ktorá by mi pomohla nájsť to správne zamestnanie.

Veľkou výzvou pre mňa bude, prezradiť o sebe to podstatné, no neprezradiť priveľa. Čo teda viem ponúknuť? Aké mám predstavy o budúcom zamestnaní? Aký druh práce robiť nechcem? Prax? Poďme na to od konca...

Zamestnal som sa prakticky hneď po ukončení strednej školy s maturitou. Nedokázal som nájsť vysokú školu, ktorá by spĺňala moje predstavy a potreboval som začať zarábať. Nikdy som nemal na svoj život premyslený scenár, verím prísloviu „človek mieni, osud mení“ a tak som nemal ani presnú predstavu o tom, akým smerom sa vydať v pracovnej oblasti. Už od základnej školy som mal blízko k mobilným telefónom. Pamätám si ako vždy, keď som chcel od rodičov nový model, študoval som parametre, starostlivo vyberal a nakoniec napísal celú recenziu o tom, prečo práve tento nový typ mobilu nevyhnutne potrebujem. Keď som teda narazil na ponuku robiť predajcu mobilných telefónov a príslušenstva v Bratislave, neváhal som. Vtedy som ešte netušil, na ako dlho "zakotvím" práve v tomto odvetví. Vďaka blízkemu vzťahu k technike, vysokej úrovni komunikácie a prirodzenému vystupovaniu som sa za krátky čas vypracoval na odborného predajcu s vysokými tržbami. Za osem rokov som, s menšími prestávkami, vystriedal iba dvoch zamestnávateľov. Pôsobil som na predajni na Kamennom námestí, v Lamači a nakoniec, v Pezinku, kde som dodnes. V našom hlavnom meste som sa vplyvom okolností a s nadobudnutými skúsenosťami dostal na pozíciu vedúceho predajne. V tomto odvetví som našiel predovšetkým dobrý pomer pracovnej náplni k platu. Práca s ľuďmi mi prirástla k srdcu, mám rád tú rozmanitosť zákazníkov. Nedávno som sa zúčastnil výborného školenia predajných zručností, kde sme mimo iného rozoberali ľudskú typológiu. Aj na základe nových poznatkov som sa utvrdil v tom že podstatu mojej práce, teda predaj a starostlivosť o zákazníkov, som vykonával nadpriemerne dobre. Zároveň som sa naučil niečo nové a možno aj toto školenie začalo otáčať moje myslenie do bodu, kde som dnes.

V mojom súkromnom a rovnako i pracovnom živote som sa dostal do bodu, kedy cítim že je čas posunúť sa ďalej. Určité negatívne okolnosti, podmienky, prístup nadriadených či (ne)možnosť kariérneho rastu ma prinútili vystúpiť s komfortnej zóny a skúsiť nasmerovať moje kroky k niečomu novému, tvorivému, perspektívnemu.

Priznám sa však, nemám presnú predstavu o pracovnej náplni, otvorený som viacerým možnostiam. Istý som si však tým, ako pracovať nechcem. Manuálne, stereotypné práce za pokladňou či v pásovej výrobe vedia byť dobre zaplatené, boli by však zabitím môjho potenciálu a trápil by som sa. Osobitnou kategóriou sú potom tzv. „agenti s teplou vodou“, akí sa na akýkoľvek životopis ozývajú takmer okamžite. Takže pokiaľ obsadzujete pozíciu typu „obchodný zástupca/finančný poradca“ a pod., nie, ďakujem, skutočne nemám záujem. Myslím že nie je podstatné, aké zamestnanie človek vykonáva. Podstatné je, aby ho práca bavila a napĺňala. Toto sa potom odzrkadlí na kvalitnom výsledku a spokojnosti na všetkých stranách. Ak budem mať to šťastie a takúto prácu nájdem, ostáva len dúfať že bude aj dobre ohodnotená. Viem že samotným písaním sa zarába ťažko, preto som otvorený aj inej pracovnej náplni.

Na vysokej úrovni ovládam gramatiku a spisovnú slovenčinu. (rád ľudí „zlostím“ tým že ich opravujem, tzv. „grammar nazzi“). Výborne ovládam strojopis, rýchlo a presne (stačí dobrá klávesnica) a som šikovný vo vyhľadávaní informácií na internete. Dorozumiem sa anglicky, nerobí mi problém ani reč počítačov. Keď je potrebné, viem narúbať drevo, radšej však pracujem hlavou.

Keďže „jeden nikdy nevie“, na záver ešte spomeniem pár koníčkov, záľub či zvláštností. Mám rád Slovensko, Taliansko a Japonsko. Naše hory a prírodu, domácu kuchyňu. Taliansky futbal, fandím Inter-u Miláno. Japonskú precíznosť, dizajn, ich autá. Okrem futbalu a športu všeobecne rád investujem energiu a prostriedky do svojho auta, starej, no krásnej a spoľahlivej Hondy Civic. Veľmi rád šoférujem, cestujem. Vo voľnej chvíli si rád zahrám s kamarátom PC hru World of Tanks (neverili by ste, koľko odborných názvov Vás táto hra vie naučiť :)). Dlhé roky si kupujem rovnaké žuvačky. Hranolky zjem vždy skôr ako hamburger. Mojím nesplneným snom je vidieť naživo Kosatky, vo voľnej prírode (nechcem podporovať zábavné parky).

Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem Vám. Či už ste priamo vedúci, personalista, alebo len náhodný čitateľ. Ak vás tento článok zaujal i pobavil, ak vás čokoľvek zaujalo, verím že vieme nájsť spoločnú reč aj pri osobnom pohovore (vraj som sympatický a mám hlas vhodný do médii :)). Pevne verím že ak sa mi doposiaľ nepodarilo nájsť to správne zamestnanie, možno si zamestnanie musí nájsť mňa.