Eternity

V čo verím? Myslím, že moja odpoveď bude vždy znieť: „V osud, karmu, pravú lásku a v samého seba.“ Od konca uplynulého leta sa však nebojím priznať, že verím aj v anjelov.

Tým ale teraz nemyslím anjela v bielom, s krídlami na chrbte a svätožiarou nad hlavou. Myslím, že anjelmi sú ľudia, ktorí vstúpia do našich životov a od základov ich zmenia. Jedna veľká múdrosť ľudstva hovorí: „Za všetkým hľadaj ženu“. Môžem to len potvrdiť, aj môj anjel sa skrýva v tele jednej výnimočnej a krásnej ženy. A prečo je práve ona pre mňa tým anjelským stvorením? Začal by som vonkajšou krásou. Vzhľad a krása sú pojmy relatívne, ako sa hovorí: „Sto ľudí, sto chutí“. Pre mňa to však bola, je a bude, tá najkrajšia žena, akú som za štvrť storočie na tomto svete videl. Očarujúci široký úsmev, milý hlas, krásne hnedé oči...“ooo áno“, vždy som mal slabosť na hnedé oči. Krásne, husté vlasy ako dokonalý symbol ženskosti, naviac v ryšavej farbe, ktoré ju robia ešte výnimočnejšou. Aj tie malé chybičky krásy, každá malá jazva, či znamienko na tajnom mieste sú detaily, ktoré ju robia ešte dokonalejšou. Drobná, štíhla postava, dlhé a krásne nohy, absolútne dokonalý zadok. Často neviem, či sa smiať alebo hnevať na pohľady okoloidúcich. Ženy ticho závidia a chlapi zabúdajú zatvárať ústa a idú si krk vykrútiť.

Fyzicky pekných žien je ale na svete mnoho. Preto, nech už som akékoľvek „povrchné hovado“, vždy mi záležalo aj na kráse vnútornej. A tu ma môj anjel očaril ešte viac. Nepoznám veľa ľudí, ktorí by si za pomerne krátky čas na tomto svete museli prejsť toľkými ťažkými skúškami života. Ešte menej z nich tieto ťažké situácie zvládne, a napriek všetkému ostanú dobrým človekom. Ona je však úžasná. Takmer neustále pozitívne naladená. Vždy mi imponovali ľudia, ktorí si vedia vážiť aj málo, tešiť sa z drobností. V komunikácii je vždy úprimná, pritom ale ostáva diplomatická, a tak neurazí. Je dostatočne empatická a vie ako jednať s ľuďmi. Aj vďaka týmto vlastnostiam si dokáže urobiť „poriadok“ s malými deťmi, rovnako ako s dospelými a tiež so mnou. Od začiatku sa mi páčilo, ako vedela dosiahnuť svoje, pričom som sa ale necítil do niečoho nútený, ja som to pri nej totiž sám chcel. Našla tú „zlatú strednú cestu“ medzi tým, keď žena iba „vrieska“ po chlapovi, aby niečo urobil alebo naopak, keď iba radšej mávne nespokojne rukou a spraví si všetko sama, lebo ako rady hovoria: „pri ňom by som sa nedočkala ani do Vianoc“. Vždy som vyhľadával spoločnosť žien, ktoré boli komunikatívne. Nie ale ten typ, ktorému sa nezatvoria ústa, ale výpovedná hodnota ostáva nulová. Žena by mala byť inteligentná, mať svoje názory, skúsenosti, vedieť poradiť, podporiť alebo sa aj zabaviť. Keď takáto žena nie len dobre vyzerá, ale aj rozhovory s ňou sú zábavné, dokáže sa mi „dostať pod kožu“. Môj malý anjelik ma fascinuje rozsahom skúseností a zážitkov. Pri tom počte oblastí a tém, v ktorých má prehľad, sa mi často nechcelo veriť, že je odo mňa mladšia. Hoci ženy vraj dospievajú skôr, pri nej som mal pocit, akoby bola ešte ďalej, ako väčšina jej rovesníčok. Ak už toho ženského rozprávania bolo na moje chlapské vnímanie priveľa, našťastie som celkom rýchlo našiel spôsob, ktorým ju umlčať pri zachovaní spokojnosti na oboch stranách. Ďalšou vlastnosťou, ktorú som po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach naozaj veľmi dokázal oceniť je jej nekonfliktná, priateľská povaha. Či išlo o mojich priateľov alebo o rodinu, všade zapadla okamžite. Trvalo len pár minút a bola u nás naozaj ako doma, akoby tam vždy patrila. Dokonca aj jej zdanlivo negatívne vlastnosti sa dajú chápať, brať v dobrom. Predovšetkým tzv. workoholizmus. Hoci sa mi prieči stavať zamestnanie na popredné priečky morálnych hodnôt, ju som vždy chápal a nikdy som ju nechcel v tomto smere obmedzovať. Vytvoriť niečo perspektívne, viesť si toto podnikanie, starať sa o účtovníctvo, objednávky, o dobré meno... obdivujem to jej odhodlanie, precíznosť a cieľavedomosť. Popri tom ďalšie zamestnania, všade robota odvedená na sto percent, svedomito a poctivo. A čo je na tom najkrajšie? Nerobí to pre vlastné zisky, chamtivosť a majetky. Robí to pre rodinu, súčasnú aj budúcu. Zamyslite sa, koľkí z vás uvažujú už v začiatkoch dospelosti tak zodpovedne a myslia na druhých. Ja som sa zamyslel a ostal som zahanbený.

Blíži sa pomaly záver môjho písania. Od anjelského vzhľadu, cez anjelsky dobrú dušu sa dostávam k dôvodu, pre ktorý sa práve ona stala mojím anjelom. Je ním ten pozitívny vplyv, ktorý na mňa má. Až pri nej som si začal viac uvedomovať svoje nedostatky. Ona ma motivuje robiť viac pre druhých, ale aj pre seba. Byť lepší partner, syn, kamarát, brat. Byť cieľavedomejší, prestať len tak „plávať životom“, nájsť si svoju cestu a vydať sa po nej. Posunúť sa vpred. Za posledné týždne som si uvedomil, že taká tá pubertálna mladosť je za mnou, že som vo veku, kedy nikdy žiadnej žene nebude stačiť aspoň nejaká robota, pekné auto, zábava. Ako povedala moja mama, a život ma už naučil, že ona má vždy pravdu, „každá žena potrebuje byť na svojho muža hrdá. Musí byť v niečom dobrý. A je jedno či to je ten najlepší stolár, zametač ulíc, čokoľvek.“ Môj anjelik mi tiež pripomenul, že mamu máme iba jednu a treba si ju vážiť, pomáhať jej a starať sa o ňu. Že to, ako sa správam doma k nej, môžu byť signály do budúcna, aký budem raz manžel, otec a hlava rodiny. A v neposlednom rade, práve pre ňu som sa vrátil k písaniu, práve pre ňu píšem tieto riadky.

Hry osudu sú nevyspytateľné a často sa naše cesty rozídu, niekedy sa zase stretnú v inom bode. Nikdy neviete, kam vás osud zaveje, čo vám postaví do cesty. Dôležité je ale tieto skúšky prekonať a dobrých ľudí si držať pri sebe, vážiť si ich a chrániť. Aj v ťažkých chvíľach sa preto snažte nepáliť mosty. Všetko zlé je na niečo dobré a nikdy neviete, aký bol ten pravý dôvod, prečo ľudia do našich životov prichádzajú, alebo z nich odídu.

Ja budem vždy ďakovať osudu za toho krásneho, usmievavého anjela, ktorý mi vstúpil do života, keď som to najmenej čakal a všetko zmenil. Tiež budem vždy hrdý sám na seba, že som nakoniec našiel odvahu (a vhodnú zámienku), aby som ju po prvý krát oslovil. Ostáva mi len dúfať a veriť v to, že aj cez niektoré nepriaznivé okolnosti ostane táto žena v mojom živote. Miesto v mojom srdci už má, v tom najhlbšom mieste, naveky.